metalblog

Sunn O))) – Šialenstvo hraničiace s genialitou? 

            Sunn O))). Toto slovné spojenie označuje kapelu, ktorú pozná len úzky okruh ľudí a ku ktorej som sa dostal len šťastnou náhodou. Hudba tejto kapely sa mi pri prvom vypočutí zdala byť absolútne scestná a nezapadajúca do mojich hudobných predstáv. Postupom času sa však predsudky vytratili a pred očami sa mi vynoril nový, dovtedy nepoznaný svet hudby. Svet, v ktorom ponímanie hudby nemá hraníc a v ktorom tradičné chápanie hudby  dostáva absolútne nový rozmer.

            Sunn  O))) je americká drone doom metalová kapela. Vznikla v roku 1999, pričom svoj názov prebrala z označenia zosilňovačov značky Sunn. Ich logom bola kresba O))) znázorňujúca slnko, preto za názvom samotnej kapely sa nachádza aj symbol O))). Zvuk kapely je extrémne pomalý a ťažký, jadro ktorého tvoria gitarové drone riffy sprevádzané spätnou väzbou a inými zvukovými efektmi. Bicie sú používané minimálne a úplne tu absentuje akýkoľvek rytmus. Inými slovami by som zvuk kapely charakterizoval ako zamrznutie metalového riffu v čase a nemožnosť akéhokoľvek oslobodenia. Poslucháčom môže hudba kapely rovnako pripomínať smolu lepiacu sa na podrážky topánok, ktorá v ich snahe vymaniť sa z nej sa pomaly naťahuje a zanecháva po sebe výrazné stopy. Kapela je známa tým, že počas živých vystúpení sú jej členovia zahalení od hlavy po päty do čiernych plášťov s kapucňami.

            Kapela Sunn O))) má dvoch stálych členov – Stephen O'Malley a Greg Anderson. Obaja majú na starosti gitaru a bagitaru. Ostatní členovia sú dopĺňaní ako hostia podľa aktuálnej potreby, napr. podľa potreby zaspievať vokálne party alebo zahrať bicie party. 

Počas svojho pôsobenia stihli vydať tieto albumy:

The Grimmrobe Demos, 1999

00 Void, 2000

Flight of the Behemoth, 2002

White1, 2003

Veils It White EP, 2003

Live Action Sampler 2004

The Horn and the Spear (EMS Remix), 2004

Live White, 2004

The Libations of Samhain, 2004

White2, 2004

Cro-Monolithic Remixes for an Iron Age EP, 2004

Candlewolf of the Golden Chalice EP, 2005

Black One, 2005

Angel Coma Split, 2006

La Mort Noir dans Esch/Alzette, 2006

White Boxed set, 2006

Altar, 2006 

Ide o výnimočnú kapelu, ktorá však nie je určená pre každého. Túto kapelu dokáže oceniť len ten, kto sa vie odpútať od zabehnutých hudobných klišé a kto má odvahu vstúpiť do sveta, kde dochádza k absolútnej deformácii klasického ponímania hudby a zvuku všeobecne. Len človek, ktorému sa to podarí, odhalí tajomstvo krásy sveta Sunn O))). 

Recenzia albumu Black One 

Album Black One pokladám za to najlepšie, čo Sunn O))) vyprodukovali. Ide o album, ktorý predstavuje manifestáciu mrazivých zvukov vychádzajúcich z tej najhlbšej temnoty a nenechajúcich poslucháča v pokoji. Ide o album minimalistický, neobsahujúci žiadne melódie alebo rytmy. Obsahuje len maximálne spomalené prevrátené gitarové riffy zlepené čiernou smolou a  usmernené tak, aby ich vyznenie bolo čo najdesivejšie. Zo skladieb na ňom sa nachádzajúcich sála temnota vo svojej najrýdzejšej forme bez akýchkoľvek umelých prísad. Vokály sú zamerané na démonické opakovanie buď určitých slov alebo rozprávanie ťažko zrozumiteľnou rečou.

Pre úplnosť uvediem prehľad skladieb, ktoré sa na albume Black One nachádzajú a krátke hodnotenia.

 1. Sin Nanna

            Skladba, ktorá otvára celý album a zároveň najkratšia pieseň na ňom. Jej názov má pôvod v mene sumerského boha mesiaca (Sin), ktorý rozhodoval o osude zomretého. Tento boh bol zobrazovaný v mytológii ako divoký mladý býk s hrubými rohmi a dokonalými končatinami. Čo sa týka samotnej skladby, ide v podstate o krátke pomalé atmosférické intro k celému albumu vyvolávajúce v človeku pocit nepokoja, strachu, paranoje a začínajúceho šialenstva. Obsahuje mohutnú basovú linku, pričom v pozadí možno počuť zvuk timpán a vzdialených výkrikov zlého škriatka znejúcich pospiatky.

2. It Took The Night To Believe

            Hlas vokalistu v tejto skladbe znie, ako keby pochádzal z nočnej mory snívajúcej sa poslucháčovi uprostred tej najtemnejšej noci, pričom je ťažké zistiť, o čom a v akej reči vlastne hovorí. Skutočne trvalo noc, kým som tomu uveril. V tejto skladbe poslucháča čaká obrazne povedané pomalá smrť. Hneď na začiatku ho ovalí zúfalý gitarový drone riff, ku ktorému sa postupne pridáva 5-minútový zlovestný nezabudnuteľný tremolo riff. Atmosféra skladby vyvoláva zimomriavky na chrbte.

3. Cursed Realms (Of The Winterdemons)

            Tak táto skladba poslucháča bude mraziť až do špiku kostí, pretože budí dojem, ako keby ste sa nachádzali na vrchole zasneženej hory a počas hustého sneženia by na vás kričal z diaľky iný človek. Otvára ju zvuk zavíjajúceho vetra, do ktorého vpadne už spomenutý kričiaci vokál. Bez neho by sa človek cítil v snehovej kalamite úplne opustený.  Skladba je prakticky bez drone riffu, výnimku tvoria len krátke nečakané gitarové riffové vpády. Nejde však o pôvodnú skladbu, ale o coververziu skladby black metalovej kapely Immortal podanú vo veľmi netradičnom prevedení. Pieseň sa končí zintenzívňovaním kričiaceho hlasu a stupňujúcim sa drone riffom, ktorý ako keby mal predstavovať nešťastný pád človeka zo zasneženej hory a jeho smrť.

4. Orthodox Caveman

            Ide o jednu z mojich najobľúbenejších skladieb z albumu. Riff, ktorý na poslucháča ihneď zaútočí, zaujme svojou jednoduchosťou a krásou zároveň. Ako keby napodobňoval zvuk bzučiaceho stokilového čmeliaka, lietajúceho okolo vašej hlavy a ktorý nie a nie odletieť. S postupným plynutím skladby sa stupňuje aj napätie, pričom pomaly dochádza k opúšťaniu riffovania. Skladba napokon končí chaotickým bubnovaním na bicích, ktoré ako keby obsluhoval šialenec.

5. Candlegoat

            Zlovestnosť je v tejto skladbe vystupňovaná do takej miery, že by sa dala krájať. Čisté gitarové melódie znejúce v pozadí sú udusené drvivým gitarovým zvukom, pričom spev vokalistu sústreďujúci sa na pomalé opakovanie slov ako „eternity“ a „cemetery“  akokeby vychádzal priamo z najhlbších útrob pekla. V priebehu skladby poslucháč nadobúda pocit, že nemôže udržať vzpriamenú polohu tela a ťaživým zvukom gitár a atmosférou skladby je pritláčaný až k zemi.

6. Cry For The Weeper

            Skladba začína pomalým zvukom pripomínajúcim nálet nemeckého bojového lietadla z druhej svetovej vojny bombardujúceho nepriateľské územie. Postupne dochádza k zmene a začína ústredný, značne melodický a pomalý riff. Na poslucháča prichádza znovu pocit paranoje a zneistenia. Nadobúda pocit, ako keby bol uzavretý v klietke a všetci by sa naňho zvonku pozerali. Skladba je bez vokálov, čo len zvýrazňuje pocit osamelosti a nemožnosti dostať sa z klietky von.

7. Báthory Erzsébet

            Jednoznačne najlepšia a zároveň aj najdlhšia skladba na albume. Začína ľahkými, na posluch príjemnými opakovanými údermi gongu, do ktorých sa vmiešavajú zvuky praskania. K tomuto sa postupne opakovane pridáva a prestáva mohutný temný riff, ktorý sa ako keby nie a nie vymaniť z područia démonov. Na poslucháča medzitým začína prichádzať pocit, že sa má stať niečo nepríjemné. Napokon sa riff oslobodí zo všetkých popruhov a to, čo nasleduje, je vrchol geniality. V siedmej minúte na vás zaútočí vokál, ktorý snáď nepochádza ani z tohto sveta a ktorý je naspievaný určite v stave posadnutosti. Vokalista ako keby sa zúfalou, démonicky jačavou rečou snažil do sveta vykričať tajomné posolstvo, avšak jeho ústa sú zašité a jeho hlasivky vyrezané... To, čo poslucháč počuje, spôsobí jeho paralyzáciu a neschopnosť vnímať tok času. Perfektný koniec perfektného albumu.