metalblog

Únik z ríše tieňov

(krátky príbeh z vlastnej tvorby) 

Je noc a kráčam ulicami mesta, ktoré je zbavené akejkoľvek stopy po ľuďoch. Mesiac nesvieti a jediné svetlo, ktoré mi umožňuje rozpoznať priestor, v ktorom sa pohybujem, pochádza z blikajúcich a rozbitých pouličných lámp. Ako keby naznačovali momentálne rozpoloženie mojej duše, v ktorom sa nachádzam. S príchodom rána mám zomrieť.  Ja? Prečo? Stalo sa niečo, čo je bezprostrednou príčinou môjho nastávajúceho a neodvratného konca? Viem, osoba, ktorej som naposledy tak veľmi ublížil, teraz sedí doma a píše poslednú správu svojím najbližším, ale môžem ja za to, že sa nedokázala môjmu konaniu brániť? Áno, hľadám a chcem nájsť kňaza, ktorému by som sa zveril so svojimi výčitkami a hriechmi a ktorý by mi dal posledné rozhrešenie. Nie je to však odo mňa trochu sebecké? S príchodom rána chcem ja, ktorý som ublížil tak veľa ľuďom, skončiť v raji, zatiaľ čo osoba, ktorá sedí nad rozlúčkovým listom, má skončiť vo večnom zatratení? Nie, nie je to sebecké, veď každý má slobodnú vôľu a má si byť vedomý následkov svojich skutkov. Je to spravodlivé? Nie, nie je to spravodlivé, ale koniec-koncov, čo je spravodlivé na tomto svete? Nič. Zodpovedaním týchto otázok som však neutíšil svoje kričiace svedomie. Zabáčam do ulice, v ktorej býva kňaz – moja jediná nádej. Ako je to však možné? Miesto, kde by sa mala nachádzať fara, je prázdne a zostal po nej len starý stôl, na ktorom je položená Biblia a dohorievajúca sviečka. Zvláštne. Snívam? Určite nie, veď sny som nemal už dlhé roky. Prichádzam bližšie a koho to nevidím sedieť za stolom? Veď to je...to je...neforemná postava so škeriacou sa tvárou a plamennými očami zahalená v čiernom rubáši. Áno, už viem. Prišiel si po mňa. Ale nedostane ma. Nesmie ma dostať. Dám sa na útek. Musím nájsť kňaza, ktorý by ma očistil od špinavostí, ktorých som sa dopustil. Áno. Už som na to prišiel. Kostol je tým miestom, kde by som sa mohol ukryť. Kostol je tým miestom, kde som v bezpečí. Prechádzam popri prázdnom hypermarkete. Je vysvietený, ale ani stopy po človeku. Vidím v ňom však niekoho...niečo. Je to znovu tá istá čierna postava s ohnivými očami. Nemôžem tomu uveriť. Ako sa tam mohla presunúť tak rýchlo? Zrýchľujem, avšak cítim, ako sa mi podlamujú nohy a moje dýchanie je čoraz ťažšie. Hoci bežím, cítim, ako sa mojich ramien dotýkajú ostré pazúry a zátylok ovieva páchnuci dych. Radšej sa neotočím. Už som tu. Vchádzam do kostola. Pri oltári vidím kňaza. Má však zachmúrený výraz na tvári. V stánku Božom je chladno, ako keby v ňom neprebývala žiadna nádej. Nádej zomiera posledná. Žeby už zomrela? Je tu vôbec Boh? Musím uveriť, že áno, pretože už s východom slnka sa s ním stretnem. Kňaz ma vidí, avšak odchádza na povalu chrámu. „Počkajte otče“, zakričím. Asi ma nepočuje, pretože pokračuje vo svojej ceste. V ruke drží povraz. Nechápem. Musím za ním, veď je mojou jedinou nádejou. Zrazu začujem prasknutie trámov a krátke, tlmené zachrčanie. Vyjdem za ním na povalu, ale obraz, ktorý zazriem, spôsobí, že stratím rovnováhu a spadnem na zaprášenú práchnivú drevenú podlahu povaly. Nado mnou visí húpajúce sa telo kňaza. Zomrela moja jediná nádej. Náhle zaznie rachot padajúcich dverí, ktorými som prišiel na povalu. Nemôžem ich otvoriť, pretože sa otvárajú z druhej strany. Som tu uväznený. Znenazdajky zaregistrujem vrznutie podlahy. Obrátim sa a vidím tú istú postavu, ktorá ma prenasledovala vonku. Takže mu už neutečiem. Okamihom dvanástej sa dajú do pohybu kostolné zvony a odbíjajú polnoc. Áno, je tu ešte možnosť. Zvonica. Utekám po schodoch vedúcich z povaly do zvonice. Radšej sa nepozerám za seba, avšak mám dojem, že tajomná postava je neustále za mnou. Zvony sú čoraz hlasnejšie. Niečo v mojej hlave mi hovorí, aby som skočil zo zvonice. Áno, je to moje jediné vykúpenie. Takto ma Diabol nedostane. Zatvorím oči a skočím. Vidím anjelov vznášajúcich sa okolo môjho tela klesajúceho k chladnej zemi. Dopadnem, ale pred tým ako prestanem vnímať čas a priestor, mi mysľou ešte stihne prebehnúť otázka: Skutočne ma Diabol nedostal? Skutočne som neskončil v jeho náručí?