metalblog

Pohanskí bohovia starých Slovanov 

Už dlho ma fascinuje spôsob ľudského konania v prípadoch, keď je v stave absolútnej bezradnosti a keď mu dochádzajú všetky možné spôsoby odvrátenia nepriazne osudu. Veď už napríklad samotné návštevy rôznych ľudových liečiteľov (rozumej šarlatánov) predstavujú v prípadoch utrpenia spôsobeného chorobou riešenie, ktoré je len márnym pokusom o ovplyvnenie chodu ľudského života. V súvislosti s týmto ma v poslednom období uchvátila mytológia, ktorá bola rozpracovaná našimi pohanskými predkami, starými Slovanmi. Ide o pozoruhodnú zmes príbehov, v ktorých vystupujú bohovia, ktorých si Slovania vytvorili, aby mohli zaplniť prázdne miesto vo svojom poznaní a aspoň tak ovplyvniť nepriazeň, ktorá prichádzala v podobe neúrody, chorôb alebo iných prírodných kalamít. Je zaujímavé, ako dokázali rozpracovať postavy jednotlivých bohov a vložiť ich do situácií, v ktorých boli schopnosti vtedajšieho človeka veľmi obmedzené, prípadne úplne absentovali. V nasledujúcom článku by som chcel aspoň v stručnosti rozobrať základy pohanského náboženstva starých Slovanov a popísať postavy vybraných bohov.

Pohanstvo, či už slovanské alebo iné, tu bolo už od vzniku človeka z doby kamennej. Dôkazom sú maľby na stenách jaskýň zobrazujúce tance bojovníkov modliacich sa za dobrý úlovok. Podstatu pohanského náboženstva Slovanov tvoril polyteizmus. To znamená, že Slovania uctievali viacero bohov, ktorí boli vo väčšine prípadov protiklady prírodných zákonitostí (napr. deň – noc; svetlo – tma) alebo prírodné živly (voda, vzduch, zem, oheň). Slovanský polyteizmus bol však, na rozdiel od polyteizmu starovekého Grécka alebo Ríma, odlišný. V starovekom Ríme bolo nutné polyteistické náboženstvo ako štátne náboženstvo udržiavať vo forme pevného, jednotného celku ako prvku zjednocujúceho štát. U starých Slovanov však existovalo nespočetné množstvo bohov, ktorí sa líšili v závislosti od tej-ktorej vetvy Slovanov. Vo všeobecnosti možno však povedať, že Slovania uctievali najvyšších bohov, ďalej tzv. nižších bohov a napokon mali v úcte aj rôzne modly. Najstaršia správa o slovanských bohoch pochádza zo šiesteho storočia. Na pomenovanie boha slúžilo slovo bog, ktoré súvisí so sanskritským bhaga, čiže „ten, ktorý udeľuje“.  

Bohovia východných a juhozápadných Slovanov 

Perún - Slnkoboh. Hromovládca. V období mieru je bohom dažďa, hromu a blesku, úrody, snehu, búrky, tiež prináša potrebnú vlahu. V období vojen boh vojny, bojovníci sa k nemu modlili, aby obstáli v bitke. Zviera, ktoré je s ním spojované a ktoré mu bolo často obetované, je býk. Zo stromov to je dub, z rastlín lieska a hrach. Je mu zasvätený. Perúnovou zbraňou je ohnivá sekera. Ohnivá sekera letiaca po oblohe symbolizuje blesk. Perún je obľúbeným ručiteľom zmlúv a ochrancom ľudí, zaisťuje tak súlad na zemou. Sám bol vtelenou pravdou, bol ochrancom spravodlivosti. Najčastejšie je Perún zobrazovaný ako silný vznešený muž, okolo hlavy mal blesky, telo zahalené dlhým šatom, v ruke má blesky, sekeru alebo kameň.

Stribog - Vetroboh. Boh vetra, veštby, spevu a milostného citu. Je v úzkom vzťahu so slnkom, vodou, počasím a dušami zomretých. Vyznačuje sa vševedúcnosťou, lebo na svojich cestách prevanie celý svet. Stribogova podstata kolíše medzi dobrom a zlom, veď vietor prináša vlahu, teplo, ale i smršť, mráz a smrť. Je zobrazovaný ako mládenec ovešaný kvetmi a vyzývali ho, aby vzbudil lásku a zariadil sobáš, čo súvisí s jeho pozitívnou podobou. Ako vietor, ktorý zabíja, je spojovaný s duchmi mŕtvych. Stribog ako obetu prijíma múku alebo štyri kúsky chleba položené na okne, a jazdí na bielom koni.

Svarog - Slnkoboh. Je hlavným bohom Slovanov. Svet i všetci bohovia mu vďačia za vznik. Svarog tiež ustanovil zákon jednoženstva a jednomužstva (t.j. monogamiu), osoby, ktoré tento zákon porušia, budú uvrhnutí do ohnivej pece. Je bohom ohňa a nebeským kováčom, ukul Slnko a umiestnil ho na oblohu. Podoba Svaroga nie je nikde detailne popísaná, ale možno sa domnievať, že je vnímaný ako starší zdatný muž so zlatými fúzami a žiariacou ohnivou postavou. Zdá sa teda, že Svarog je zosobnením nebeského svetla a tepla - ako nebeský kováč, tvorca všetkých vecí i spoločenských zákonov, akýsi slovanský Boh Otec, ktorý patrí k tej najstaršej generácii bohov. Zrejme je bohom, ktorý po stvorení sveta, vyčerpaný, ustúpil do pozadia a zotrval v nečinnosti. Na svoje miesto dosadil svojho syna Dažboga.

Dažbog  (Svarožic) – Slnkoboh, boh Slnka a pozemského ohňa. Jeho moc je tak veľká, že Slovania z vďačnosti a z úcty k nemu pochovávajú mŕtvych žiarovým rituálom. Najčastejšie vnímali Svarožica ako okrídlenú svetelnú bytosť v mužskej podobe s ohnivými šípy lúčov. Tento Boh býva na východe, kde sa ráno kúpe v mori. Na svojej dennej púti bojuje s démonmi mrakov, pri zatmení ho ohrozuje drak či vlkolaci. Jeho symbolom je ohnivé koleso. Počas letného slnovratu sa preto z kopca takéto horiace koleso spúšťa na dôkaz úcty. Ako syn Svaroga, boha nebeského ohňa a svetla pôsobil Svarožic ako sprostredkovateľ týchto základných podmienok života na zemi. Preto je spojovaný s viditeľným Slnkom, stal sa solárnym božstvom, uctievanom predovšetkým v ročných rytmoch slnovratu a rovnodenností.

Chors - Mesačné Božstvo. Je Bohom Mesiaca a noci. Je zobrazovaný ako muž s vlčou hlavou a vládne svojej armáde vlkolakov. Je mu obetovaný kohút.  Je to anjel hromu.

Radegast - Slnkoboh. Je bohom, ktorý má význam hospodársky i vojnový. Jeho zlatá socha na purpurovom lôžku bola umiestnená vo vnútri chrámu. I tento boh mal svojho posvätného koňa, ktorého roku 1068 ukradol biskup Buchard z Halberstadtu a triumfálne sa na ňom vrátil. Roku 1066 bola Radegastovi obetovaná useknutá hlava biskupa Jana, bežné boli i obete ovcí.

Veles - Mesačný boh prírody, úrody, plodnosti. Je tiež nazývaný ako Skotij Bog. Spoločne s Perúnom je ručiteľom zmlúv, obyčajne pre prostý ľud. Veles je tiež ochrancom vlastníctva. Je zobrazovaný ako muž s býčou hlavou alebo človek s dobytčími rohmi ale tiež aj so psou hlavou. Po nastolení kresťanstva zaujal Velesovu funkciu tzv. sv. Blažej, patrón stád a zdieľal s ostatnými pohanskými bohmi nepekný a bolestivý osud degradácie v démona - čerta.

Černobog - Kresťanmi bol interpretovaný ako diabol. Dôvodom bolo, že v slovanskej mytológii bol vládcom podsvetia.

Belbog - Slnkoboh, boh svetla a dňa a aj dobra. Patrí medzi významnejších slnečných bohov ako aj medzi najstarších. Jeho meno je predstaviteľom moci svetla. Vraj sa zjavuje v podobe starca s dlhou bradou v bielom odeve. Rád pomáha žencom pri práci a dáva im bohaté dary. Zjavuje sa len cez deň. Tiež vyvádza zblúdilých z lesa.

Mokoš - Bohyňa zeme, vody a úrody, ktorá dáva pozor na dodržiavanie zvykov a obradov. Prináša radosť i žiaľ. Miluje a odmeňuje tých, ktorí pevne zastávajú dodržovanie zvykov. Sedí vysoko na nebeskom tróne a s pomocníčkami Dolejou a Nedolejou spriada nite osudu. Ovláda tajomstvá dobra, tajomstvá Svarogovho kolesa. Mokoš pozná tajomstvá veštieb. Ona sa stará o to, aby každý človek išiel po svojej osudom danej ceste života. Ona udeľuje i slobodu výberu medzi dobrom a zlom, kde je dobro sledovanie svojej životnej cesty a zlo - odklonenie sa od nej. Často sa jej pripisuje príbuzenstvo s vílami. Tí, ktorí sa odklonia, ničia seba i svoju dušu - Mokoš kruto trestá. Ich duše sa stanú zlými démonmi a budú sa naveky potulovať po zemi. Miluje a odmeňuje silných duchom, bojujúcich o šťastie. Ona ukáže i východisko z beznádejných situácií, pokiaľ sa človek nepoddal zúfalstvu, pokiaľ sa drží s posledných síl, a pokiaľ nestratil vieru v seba a v túžby. A vtedy Mokoš posiela človeku bohyňu šťastia a úspechu - Sreču. Človek otvorí dvere, urobí krok a Sreča sa s ním stretne. Ale pokiaľ sa človek opustil, prepadol beznádeji, zanechal túžby, mávol nad všetkým rukou - prehral. Nebude sa mu v živote už nikdy dobre dariť. Mokoš odvráti od neho svoj zrak. Vtedy sa naň vrhnú starci a stareny. Ako náhle títo zachvátia človeka, už mu niet pomoci.

Morena - Bohyňa osudu. Bohyňa smrti a zimy. Je vraj veľmi krásna. Je zosobnená zimou, na jar sa končí jej vláda, preto sa utápa alebo tlčie.

Rod - Tvorca všetkého. Bol uctievaný pri zimných slnovratoch, ale aj pri pohreboch, čo dokazuje vieru v znovuzrodenie.

Lada - Slnkobohyňa ladnosti a súladu. Jej filozofiou je žiť a nechať žiť, je symbolom života a šťastia, modlitby k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je Lada v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa konalo aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Je uvádzaná ako Perúnova družka. Je rovnováhou Perúnovi, protikladom jeho princípu mužnosti, sily a moci

Medulina - Vetrobohyňa. Ľudia si ju predstavujú ako bielu pani, ktorá v ľavej ruke drží košíček naplnený bylinami, v pravej ruke má kytičku. Jej tvár je bledá a vážna. V Čechách sa zachovala zmienka, že na jar ľudia Meduline obetovali med tak, že ho v lese položili na peň.

Meluzína - Vetrobohyňa. považuje sa za ženu Vetra (Striboga) a často vystupuje aj pod menom Veternica. Ľudia si ju predstavovali ako bielu pani s rozpustenými vlasmi. Keď vietor skučí a kvíli, hovorí sa, že Meluzína plače, sype sa jej preto za obeť múka alebo soľ na okno, keď kvíli v komíne, hádžu sa do ohňa jablká a orechy, aby sa nasýtila. S Meluzínou je tiež spätý spev. Vraví sa, že kto počul Meluzínu spievať, navždy po nej túži.

Striga - Vetrobohyňa. Je bohyňou vzduchu a vlahy. Na Slovensku je síce spomienka na ňu veľmi živá, ale len v podobe kúzelníčky, vedmy a čarodejnice. Noc na svätú Luciu sa považuje za jej sviatok. Ľudia tiež verili, že kúpaním Striga privábi dážď.

Živena (Živa) - Bohyňa zeme. Je bohyňou života a životnej sily. Starí Slovania túto životnú silu nazývali rovnako, ako bohyňu samotnú – živa, živena. Živin sviatok je na jar, keď sa všetko prebúdza a živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Ľudia ju oslavovali v prvých májových dňoch, aby pôvodkyňa života dopriala dlhý a zdravý život. Živa bola u Slovanov veľmi ctená, lebo sa často stotožňovala s predstavou Matky Zeme. Táto predstava bola u nás veľmi rozšírená.

Vodník - Vodný boh. Na dne hlbokých riek a jazier má svoje sídla a paláce, riadi hospodárstvo ako nejaký veľmož na zemi. V zime odpočíva vo svojej podzemnej ríši akoby zaspatý a bezmocný. Až spolu s Vesnou sa prebúdza k životu. Vtedy láme ľady, zdvíha vody, trhá hrádze a spôsobuje povodne.

Runa - Vodná bohyňa. Je Veternica, ale skôr zlá ako dobrá, prináša nešťastie a smrtonosné nákazy. Runa je aj bohyňou zemských pokladov. Čoho sa dotkne, to sa pozláti. Má tiež spojenie s vlahami, tým vplýva na úrodu.

Vesník (Jurja) - Jarný Boh. Je nepremožiteľný a zabil draka. Už podľa mena je Jurja bohom jari. Jurju si predstavovali ako krásneho mládenca na bielom koni v bielom plášti s vencom jarných kvetov na hlave. Po príchode kresťanstva sa zmenil na sv. Juraja.

Vesna - Jarná bohyňa. Je bohyňou jari, zaháňa zimu a prináša teplo, do záhrad a lesov zeleň, na lúky kvety. Vesna sa spája s jarnými sviatkami. Vesna je mladá a krásna. S jej pojmom sa jednoznačne viaže radosť, spev, zeleň, kvety, láska. Za jej vtáka sa považuje kukučka.

Sudičky - Vyslovujú osud človeka. Podobný význam majú rožanice - rodičky. Sudičky si ľudia predstavujú ako milé devy alebo prívetivé stareny, u Chorvátov a Slovincov sú krásne ako víly. Obyčajne bývajú tri sudičky, ale niekedy sa ich menuje aj päť, sedem, deväť.

Bohovia polabsko-pobaltských Slovanov

Svetovit - Jeho meno znamenalo "byť silný" a podobne ako Perún, bol bohom boja a vojny. Okrem tohto postavenia zastával ešte funkciu ochrancu úrody.

Jarovit - Boh jari a prírody. Je bohom sily plodivej i ničiacej - mocným vojnovým božstvom, i darcom plodnosti. Vyhlasovalo sa o ňom: „Je bohom, ktorý pokrýva pole trávou a lesy listami. Plody polí a lesov a všetky ostatné veci užitočné ľudom sú v jeho moci. Na jeho počesť sú vykonávané jarné slávnosti, jeho zlatý štít zaisťuje víťazstvo vo vojnách. Jeho meno sa prekladá ako Pán sily. Nech jeho meno je vyslovované s pokornou úctou a nie je nikdy zabudnuté“.

Rujevit - Taktiež mal na starosti jedno z ročných období, konkrétne jeseň. obdobie párenia zvierat.

Porovit - Bol patrónom leta.

Svarog - Uctievali ho ako boha ohňa, nebeského kováča.

Triglav - Slnkoboh. Tri hlavy symbolizujú sféry jeho moci - nebo, zem a podsvetie. Jeho sochy mali zahalené oči a ústa, aby nevidel ľudské hriechy a mlčal o nich, a súčasne, aby ho ľudské previnenia neurážali. Zakrytá tvár značila jeho vysokú hodnosť na nebi. Je spojovaný tiež s podsvetím, pretože jazdí na čiernom koni (vraník), ktorý bol používaný pri veštbách. Je mu zasvätený kôň so zlato a strieborno zdobeným sedlom a i tu sa veštba riadila tým, ako kôň prekračoval skrížené kopie. 

Nižší bohovia a iné bytosti slovanskej mytológie 

Morské panny - Vodné bohyne. Do polovice majú telo ľudské, druhá polovica je rybia. Podľa ruského podania sú morské panny veľmi krásne a majú zvodný ľúbezný hlas. V Lužiciach sa tradovalo, že morské panny prenasledujú koráby.

Rusalky - Vodné bohyne. Podľa pôvodnej viery sú bohyňami vôd, menovite riek a potokov. Rusi si ich predstavovali ako pôvabné devy s rozpustenými vlasmi siahajúcimi až po kolená. Vo vlasoch spočíva ich sila. Pokiaľ majú Rusalky svoje vlasy mokré, môžu nimi zatopiť celú krajinu, keď im uschnú, strácajú svoju moc a hynú. Rusalky prebývajú na dne vôd, kde majú krištáľové paláce. Činnosť Rusaliek nastáva na jar, keď sa všetko zazelená. Za jasných letných nocí vychádzajú na povrch vody, kúpu sa, tancujú, smejú sa. Vyliezajú na breh, pletú vence a zdobia si nimi hlavy. Rady pradú a vešajú priadzu po stromoch. Plátno perú vo vode a rozostierajú ho na brehoch. Hudbu, tanec a spev milujú nadovšetko. Sú krásne a svojimi vnadami smrteľníka ľahko okúzlia. Krásnym spevom lákajú plavcov do hlbín a tam ich topia. Veľmi často plavca ušteklia k smrti. Tam, kde tancujú, sa zjavujú na zemi kruhy, na ktorých bujne rastie tráva. Šantia v hájoch, hojdajú sa na vetvách stromov. Kráľovnou Rusaliek je Dana. Rusalkám sa prinášali obete. V prvom rade sú to vence, ktoré na veľkú noc dievčatá hádžu do potokov. Ľudia im do potokov hádzali aj chlieb, syr, maslo a iné pokrmy, oblečenie a iné veci. Verilo sa, že svetielka zvané bludičky roznášajú Rusalky, dokonca vraj sú Rusalky v spojení s mŕtvymi. Kto na rusalnú nedeľu (cez veľkonočné sviatky) nepamätá na mŕtvych a neuctí si ich, tomu sa pomstia. Preto dedinčania v ten deň navštevovali hroby, kládli na ne horúce chleby a rozbíjajúc vajcia volali Rusalky na hody.

Víly - Vodné bohyne. Sú nerozlučne späté s vodami a to hlavne s vodnými prameňmi, ale aj s vlahou z neba. Víla je pravou bohyňou počasia, budí vetry, dáva dážď, búrku aj krupobitie. V ruských pamiatkach sa víly často spomínajú po boku Perúna, Volosa a Chorsa. V pôvodnom poslaní boli ochrankyňami človeka, sprevádzali Slovana na ceste životom. Ľudia si víly predstavovali ako krásne, večne mladé ženy. Ich telo bolo biele a ľahučké. Majú husté, po päty dlhé vlasy. Práve vo vlasoch spočíva ich sila, niekedy sa víly nazývajú aj Zlatovláskami. Odeté bývajú bielym, jemným rúchom, tenkým a priesvitným ako pavučina. Niekedy sa im pripisujú aj krídla, ktoré sú ľahké a sotva viditeľné. Vyzbrojené bývajú zlatými šípmi. Pôvodne vraj boli víly dobré a ľuďom naklonené. Bolo to v dobách, keď ľud ešte ctil zákon, zachovával obyčaje a konal dobro. Vtedy víly naučili človeka orať, siať a pochovávať mŕtvych, kosiť trávu, starať sa o stáda a zemnice stavať. Boli k ľuďom dobré a láskavé, dávali im dobré rady a pomáhali im. Ale keď pastieri prestali spievať a začali kliať, keď sa ľudia zvrhli a začali sa prenasledovať, utiekli Víly preč a vrátia sa až vtedy, keď sa ľudia navrátia k pôvodnému stavu. Takto opisuje Víly povesť o Zlatorogovi. Hlavný dar dobrých víl je tvorenie vlahy a zabezpečenie úrody. Tiež môžu človeka obšťastniť darom, napríklad koňom. Najradšej majú kvety, tak sa im často kvety obetovali. Víly sa dokážu premieňať, napríklad na labuť alebo koňa.

Sreča - Bohyňa štastia a úspechu.

Divožienky - Žijú v horách a lesoch v podzemných skrýšach. Na poliach zbierajú klasy, melú ich na kameňoch a pečú chlieb. Z bylín a korienkov vedia pripraviť masti, ktoré ich robia neviditeľnými.

Lesné panny a žienky – Sú to vnadné devy, odeté do hebkého rúcha, bieleho alebo zelenkavého. Na hlave majú vence z lesných kvetov. Milujú tanec a spev.

Lesovik - Je duchom lesa. Pod jeho ochranou sú hlboké lesy aj so zvieratami. Zjavuje sa v ľudskej i zvieracej podobe. Ako človek má podobu starca s bielou bradou, zarasteného srsťou a zelenými očami. Blúdi po lese a je sprevádzaný šumením stromov. Rád sa hojdá na konároch, tlieska, chichtá sa a bučí. Pocestných rád zvádza na nesprávnu cestu.

Mora - Berie na seba rôzne podoby a sužuje ľudí tak, že ich dusí v spánku a posiela im zlé sny. Mora morí nielen ľudí, ale aj zvieratá. Koňom a kravám saje mlieko a škodí aj stromom, ktoré potom usychajú.

Poludnica – Je to biela vzdušná pani, ktorej let bol sprevádzaný víchricou. Koho sa dotkla, ten zomrel. Zvlášť trestala ľudí pracujúcich na poli cez poludnie

Upír - V upíra sa môže podľa starých Slovanov premeniť každý nebožtík, na ktorého padne nečistý tieň. Upíri vysávajú ľuďom z tela krv.

Vlkolak - Jeho predstava bola u Slovanov dosť rozšírená. Vlkolaci sú ľudia, ktorí sa v noci premieňali na vlkov. Človek sa ním mohol stať, keď sa napil z vlčej stopy. Vlkolaci škodili najmä dobytku, sali mlieko kravám, kobylám i ovciam, posielali na rožný statok mor a choroby a morili aj ľudí.

Trpaslíci – Boli to podľa lužických Slovanov prví obyvatelia Lužice. Odievali sa pestro a nosili veľké klobúky, boli maličkej postavy. S ľuďmi boli zadobre, vymieňali si s nimi tovary a iné predmety. Medzi sebou však neustále bojovali a tak sa navzájom vyhubili.

Obri - Boli obrovskí a siahali až po oblaky. Vynikali neobyčajnou silou, miesto kyjakov používali celé duby. Podľa Slovanov obri vyhotovujú mraky.

Bes - Prírodný duch.

Beregine - Duše zomretých dievčat.