metalblog

Nehasnúci plameň Sabbathu alebo Ako sa mi splnil jeden zo životných snov

 
            Dátum 26.6.2007 sa vryje do srdca každého skalného fanúšika kapely Black Sabbath ako deň, v ktorý poctila kapela svojou návštevou Slovenskú republiku a odohrala tu svoje najväčšie skladby skomponované počas Diovej éry.

            Tomuto celoživotnému zážitku však predchádzala strastiplná cesta vlakom do Košíc, ktorá sa z pôvodných 4 hod 41 min predĺžila na 6 hod 11 min z dôvodu ako vždy očakávaného meškania. Táto cesta každému cestujúcemu určite ubrala minimálne hodinu zo života. Nespokojnosť s cestovaním sa však po príchode do Košíc stala absolútne bezpredmetnou, keďže myšlienky každého cestujúceho účastníka koncertu smerovali k nájdeniu haly Steel Arena. To sa podarilo bez väčších problémov a na príchodiaceho čakalo prvé prekvapenie – množstvo ľudí zhromažďujúcich sa v areáli Steel Areny a čakajúcich na vpustenie dovnútra. Koncert samotný mal začať o 19.00. Neviem však, z akého dôvodu sme boli vpustení dnu až okolo pol ôsmej. Napokon, po naladení všetkých hudobných inštrumentov sa o 20.15 spustili tóny prvej skladby.

            V nasledujúcom článku by som chcel zhodnotiť koncert z dvoch stránok. V prvom hodnotení rozoberiem svoje bezprostredné dojmy z koncertu v širšom zmysle a druhé bude zamerané na rozobratie samotného hudobného výkonu interpretov.

 Bezprostredné dojmy:

            Košický koncert ma prekvapil a potešil zároveň, a to nielen hudobným výkonom. Prvé, čo ma potešilo, bola účasť fanúšikov. Obával som sa, že keďže kapela vystupovala pod označením Heaven And Hell, nenájde sa dostatok rozhľadených ľudí a koncert skončí nízkou návštevnosťou. Moje obavy však našťastie neboli naplnené a hala bola už na začiatku koncertu preplnená ľuďmi bažiacimi po kvalitnej hudbe. Druhá vec, ktorá mi urobila radosť, bola skutočnosť, že pri koncertoch tejto kapely dochádza k stieraniu generačných rozdielov a jej fanúšikovská základňa sa neustále rozširuje o nových členov (čo je len potvrdením, že kvalitná hudba prekoná aj prekážky spočívajúce v trendovosti mnohých dnešných hudobných, aj metalových subžánrov). Kapela je stále živá a má stále čo ponúknuť svojim fanúšikom a to bez ohľadu na to, či ide o človeka vo veku 50 rokov alebo 14-ročného teenagera. Ak by mi niekto položil otázku, ktorá veková kategória prevažovala, nedokázal by som ju zodpovedať, pretože medzi návštevníkmi bolo množstvo mladých ľudí, avšak i množstvo ľudí pamätajúcich si kapelu ešte zo svojej mladosti. Tretia vec, ktorá bola potešujúcou, bolo to, že koncert kapely Black Sabbath sa stal povinnou spoločenskou udalosťou dokonca aj pre mnohé rodiny, ktoré na koncert zavítali i so svojimi ratolesťami nedosahujúcimi vari ani 7 rokov veku. Je radosť vidieť, ak rodičia vedú svoje deti od malička k láske k hudbe, obzvlášť k takejto kvalitnej hudbe. Kiežby v tom videli príklad aj mnohé iné rodinky. Štvrtá vec, ktorá ma veľmi prekvapila, bola tá, že na koncert zavítali aj naši spoluobčania vozíčkari, čiže osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nie je úžasné, že sa na jednom koncerte stretne celé široké spektum ľudí, ľudí pochádzajúcich zo všetkých možných vrstiev, ktorých spája spoločné nadšenie pre určitý hudobný žáner? Toto všetko pôsobilo na človeka, ako keby nesledoval len obyčajný koncert, ale akoby sa ocitol priamo na omši, kde všetci títo rozmanití ľudia vrhli celú svoju energiu na oslavu božskej hudby. V určité chvíle ako keby návštevníkov koncertu prenikla neznáma sila a spojila ich všetkých v jeden organizmus, ktorý jednotne reagoval na všetky podnety prameniace v hudbe sálajúcej z inštrumentov hudobníkov. Každý pri tom snáď na tie 2 hodinky zabudol na všetky problémy, starosti, ktoré má a úplne sa poddal majestátnosti hudby. No a posledná skvelá vec na tom všetkom boli ľudia z koncertu, s ktorými som mal po jeho skončení možnosť posedieť si pri pivku a výborne si podebatovať  o zaujímavých témach. No... a potom sa mi vo vlaku dobre spalo, he he.

 Hudobný výkon umelcov:

            Ako som už spomenul, koncert začal 20.15 inštrumentálnou skladbou E5150. Už jej úvodné, otváracie tóny spôsobovali, že nám, fanúšikom behali zimomriavky po chrbte. To si vie však predstaviť len človek, ktorý sa zúčastnil koncertu Táto skladba je skutočne skvelá, temná vec vhodná na otvorenie koncertu takej kapely ako Black Sabbath. Celý setlist tvorili nasledujúce skladby:

1. E5150
2. The Mob Rules
3. Children Of The Sea
4. I
5. The Sign Of The Southern Cross
6. Voodoo
7. Sólo Vinnieho Appiceho na bicích
8. Computer God
9. Falling Off The Edge Of The World
10. The Shadow Of The Wind
11. Die Young
12. Heaven & Hell
13. Neon Knights (prídavok)
    

            Všetky skladby boli zo strany kapely odohrané veľmi profesionálne, bez akejkoľvek chybičky (akurát ozvučenie by som mierne upravil – zvýraznil by som vokálne linky). Maestro Tony Iommi, tento človek je naozajstný hudobný génius. Nie je typom gitaristu, ktorý behá po pódiu. Práve naopak, ide o gitaristu, ktorý decentne, pokojne stojí na pódiu a všetko odovzdá do hry na svojom hudobnom nástroji. So svojim imidžom  elegána v koženom saku a zlatým krížom pôsobí na účastníka koncertu neskutočne vyrovnane. Sir Geezer Butler, tento duniaci basgitarový dinosaurus je neodmysliteľnou súčasťou kapely, bez ktorého prítomnosti by skladby Sabbathu nikdy nevyzneli tak majestátne. Aj on pôsobí dojmom seriózneho pána, ktorý je ponorený do hry na svojom hudobnom nástroji. Vinnie Appice, tento úžasný bubeník dokázal, že pôvodný bubeník Bill Ward je nahraditeľný, pretože celý koncert odbubnoval bez akýchkoľvek ťažkosti. Treba spomenúť najmä jeho bicie sólo, ktoré bolo fakt neopísateľné a pri ktorom sa priam vyžíval. Tomu zodpovedal aj obrovský úspech u publika. No a Ronnie James Dio? Hmmm...Možno povedať niečo, čo ešte nikdy nebolo povedané? Tento malý muž (cca 155 cm) s famóznym, veľkým hlasom vie veľmi dobre, že fanúšikovia by mu zožrali aj to, keby zaspieval telefónny zoznam. Teraz však vážne. Bez jeho prítomnosti by koncert nemal tú správnu atmosféru a nebol by tým, čím bol. Jeho práca s publikom bola ako vždy znamenitá a jeho hlasivky napriek vysokému veku (64 rokov) a asi po 47. odohranom koncerte v rámci tohto turné, ktoré začalo v marci 2007, nedali vôbec poznať, že by mal akékoľvek ťažkosti. Keď si spomeniem, že v rovnaký deň vystupoval v Prahe Ozzy so svojou kapelou, musím len skonštatovať, že nesiaha svojim spevom Diovi ani po členky. Všetky pocty patria právom Diovi. Ozzyho hlas každým rokom stráca na kvalite, zatiaľ čo u Dia je to opačne – jeho hlas zreje ako víno. Pozoruhodný úkaz. A ešte niečo k skladbe Heaven And Hell. Do tejto kompozície bola vložená nádherná inštrumentálna session gitaristu, basgitaristu a bubeníka, po skončení ktorej všetko potemnelo a znenazdajky sa z temnoty na Diovi objavil krvavočervený lúč svetla. Jeho slová „Then a big black shape looked up at me, he said I know where you ought to be, he said come with me and I´ll give you DESIRE, but first you´ve got to burn in fire“ zneli ako keby ani nepochádzali z tohto sveta. Človeku pri tej scéne behali po celom tele zimomriavky.

            Jediná vec, ktorú by som vytkol, je neznalosť textov kapely a angličtiny slovenským publikom. Tento nedostatok sa prejavil napr. vtedy, keď Dio nechal publikum odspievať určitú časť skladby, avšak keď videl, že sa publikum nechytá, pokračoval v spievaní sám. Nevidel som vo svojom okolí jediného človeka, ktorý by ovládal texty. Zdalo sa mi, že som bol fakt jediný, kto sa snažil po celý čas odspievať všetky skladby spolu so spevákom. Bohužiaľ, jeden hlas nestačí na to, aby to malo nejaký efekt na takomto masovom podujatí. Slovenské publikum však musím pochváliť za to, že neostalo vlažné a energiu, ktorú vydávala zo seba kapela, dvojnásobne opätovalo – potleskom, burácaním, skandovaním.

            Scéna, na ktorej sa celá šou konala, bola koncipovaná veľmi minimalisticky, ale dojem, ktorý na mňa urobila, bol o to väčší. Celá súprava bicích stála na vyvýšenom mieste a bola po stranách lemovaná veľmi efektným, stredovekým kamenným plotom. Mal som dojem akoby bicie predstavovali oltár, na ktorý má kvôli oploteniu  prístup len určitá osoba. No a pred týmto oplotením hrali na svojich hudobných nástrojoch ostatní členovia (spolu s vokalistom) – ako keby boli strážcami a ochrancami spomenutého oltáru. Na pozadí bola natiahnutá plachta, na ktorú boli premietané rôzne výjavy pochádzajúce najmä z obalov k jednotlivým albumom (najviac sa mi páčili momenty, keď bol premietaný blčiaci plameň). No a nad bicími (čiže nad svätyňou, oltárom) boli vedľa seba zavesené 3 románske okná, aké možno nájsť v chrámoch. Na ich „sklených výplniach“ sa nachádzali obrazy 3 anjelov s cigaretou v ruke. Neskutočne pôsobivé.

 
Celkové zhrnutie:

            Tento koncert bol zatiaľ tým najlepším, ktorý som mal možnosť počas svojho života navštíviť. Podľa môjho názoru išlo o prvý a posledný koncert, ktorý kapela Black Sabbath tu na Slovensku odohrala v zložení Iommi-Butler-Appice-Dio. Som nesmierne rád, že som sa tohto hudobného historického momentu mohol zúčastniť, čím sa mi splnil jeden z mojich snov – vidieť otcov metalu naživo.

HAIL SABBATH !!!!