metalblog

Útoky proti metalu: súdne procesy (časť 2) 

Po tom, čo PMRC vyhrala svoju bitku (ale nie vojnu) tým, že bolo zavedené štítkovanie hudby, sa útoky proti metalu začali zintenzívňovať. Boje sa preniesli priamo do súdnych siení, v ktorých sa náhle ocitli proti sebe samozvaní „strážcovia morálky“ a samotné hudobné kapely. Hon na metalové čarodejnice teda pokračoval a jeho hlavnými organizátormi boli náboženské fundamentalistické zoskupenia. Tie isté zoskupenia, ktoré v 70. rokoch 20. storočia uskutočňovali verejné pálenie hudobných nahrávok a ničenie dobrej povesti kapiel.

 Výsledkom tohto ťaženia z 80. rokov bolo vyvolávanie antimetalových nálad, ktoré vyústilo do celej série súdnych obvinení a žalôb. Jedným z argumentov často používaných pred súdom zo strany žalobcov bolo poukazovanie na mravný úpadok mládeže vedúci až k závažným zločinom proti životu a zdraviu. V tomto zmysle poukazovali najmä na dva prípady súvisiace s masovými vrahmi. V prvom prípade figuroval masový vrah menom Richard Ramirez, prezývaný ako Night Stalker (Nočný lovec). Túto prezývku dostal od médií a bola odvodená z názvu skladby Night Prowler (Nočný tulák) od AC/DC. Viac ako prezývku však Ramirez nemal s metalom spoločné nič. Za jeho konanie nebol zodpovedný metal, ale rodinné prostredie, v ktorom vyrastal (jeho psychopatický strýko, ktorý bojoval vo Vietname z neho vychovával tichého zabijaka). Druhý prípad sa týkal vraždy svojho zákazníka, ktorej sa dopustil drogový dealer Ricky Casso z Long Island. Pri svojom zatknutí mal na sebe oblečené tričko s motívom kapely AC/DC. Ak som už spomenul, tieto dva hrôzostrašné prípady prišli bohužiaľ vhod práve náboženským fundamentalistom, pre ktorých sa stali oporou v ich tvrdeniach o zhubnosti metalovej hudby.

Stúpajúce negatívne nálady verejnosti voči metalu napokon viedli k tomu, že v roku 1988 sa pred súdom ocitol Ozzy Osbourne. Žaloba tvrdila, že istý chlapec z Kalifornie spáchal samovraždu v dôsledku toho, že bol ovplyvnený skladbou Suicide Solution. Žalobca tvrdil, že prostredníctvom rozsiahlych počítačových analýz získal dôkaz, že spomenutá skladba obsahuje skryté posolstvo. To malo spočívať v tom, že slovo „suicide“ malo prostredníctvom rôznych gitarových sól vyznieť ako navádzanie na spáchanie samovraždy – „zober zbraň a vystrel“. Zo strany žalobcu išlo o úplne zavádzajúci výklad tejto skladby. Uvedenú skladbu Ozzy napísal ako reakciu na smrť svojho priateľa Bona Scotta z AC/DC spôsobenú nadmerným pitím a nie ako návod na páchanie samovrážd. Sám Ozzy sa pred súdom vyjadril takto: „Je v záujme skupín udržať fanúšikov nažive a nie sa ich zbavovať. Nikdy som si nesadol s tým, že napíšem text, ktorého zámerom bude, aby sa niekto zabil. Je mi toho chlapca ľúto. Ale na druhej strane, prečo by sme nemohli spievať o samovražde? Veď je to vec, ku ktorej dochádza každý deň.“ Čo sa týka spomenutého súdneho prípadu, sudca napokon rozhodol o zastavení procesu. Odôvodnil to tým, že výsledky tvorivej duševnej činnosti nemožno stotožňovať s nezákonným užívaním slobody prejavu (napr. šírenie falošnej poplašnej správy). Rozumný človek chápe hudobný text a umelecké slová len ako metaforické vyjadrenia a nie ako výslovné návody na páchanie trestnej činnosti. Tento výrok súdu však náboženských fanatikov neodradil, navyše posilnil ich vieru v podprahové ovplyvňovanie poslucháčov kapelami.

Útoky pokračovali v roku 1991 žalobou proti kapele Judas Priest obvinenej z podprahových posolstiev vložených do skladby Better By You, Better Than Me z albumu Stained Class navádzajúcich na spáchanie samovraždy. Tie podľa slov žalobcu boli príčinou, že dvaja chlapci, 20-ročný James Vance a 19-ročný Ray Belknap z Nevady požili nadmerné množstvo alkoholu, odišli na detské ihrisko s brokovnicou s úmyslom skončiť pozemskú púť. Ich počínanie skončilo tým, že Belknap zomrel okamžite zastrelením a Vance po zásahu guľkou skonal až po niekoľkých hodinách mučivých útrap. Proces bol rovnako ako v prípade Ozzyho zastavený a kapela v súvislosti s prípadom poznamenala, že ak by si niekto prehral akúkoľvek skladbu odzadu s tým, že by výslovne chcel počuť skryté posolstvo, toto posolstvo by tam určite počul.

Tretím veľkým prípadom metalu pred súdom bol prípad týkajúci sa kapely Slayer. V roku 1996 bolo v kalifornskom meste Arroyo Grande objavené telo dievčiny menom Elyse Marie Pahler, ktorá, ako bolo neskôr zistené, bola znásilnená a zavraždená jej tromi kamarátmi. Čo bolo šokujúcejšie, trojica pred súdom neprejavila žiadne známky ľútosti so zavraždenou, čo bolo aj dôvodom pre uloženie podľa môjho názoru mierneho trestu odňatia slobody na 25 rokov. K zločinu sa trojica vyjadrila slovami, že potrebovali obetovať Diablovi za účelom uspokojenia metalovej kapely s názvom Hatred (Nenávisť). Rodičia obete pred súdom tvrdili, že kapela Slayer vo svojich skladbách Postmortem a Dead Skin Mask dala trojici návod na znásilnenie, umučenie a zavraždenie ich dcéry. Žaloba proti kapele bola však zamietnutá sudcom, ktorý to odôvodnil tým, že neexistuje žiadny zákonný dôvod pre trestnú zodpovednosť kapely za smrť dievčaťa. Ak by mala byť kapela odsúdená, muselo by sa rovnako naložiť so všetkými autormi kníh píšucich o vraždách. Tento prípad však mal aj pokračovanie, pretože rodičia obete podali druhú žalobu, predmetom ktorej bolo tvrdenie, že kapela Slayer zámerne uvádza do obehu materiál škodlivý pre maloleté osoby (celý text žaloby si môžete prečítať tu: http://www.elysemarie.org/files/1a-complaint_1-16.html ). Sudca žalobu však rovnako ako v prvom prípade zamietol so slovami, že hudbu kapely Slayer nepovažuje za obscénnu, amorálnu a obsahujúcu materiál škodlivý pre maloletých.

Toto nebol úplný výpočet prípadov metalu ako subjektu súdnych procesov, ku ktorým došlo a stále v mnohých krajinách dochádza. Spomenul som  len pár najznámejších afér, ktoré otriasli nielen verejnosťou, ale aj samotnou slobodou prejavu a slobodného tvorivého sebarealizovania sa. Je pravdou, že hudba môže mať určitý negatívny vplyv na osoby, ktoré nie sú schopné racionálne uvažovať, avšak na druhej strane sa hudba nikdy nemôže stať príčinou alebo pôvodcom zločinnosti. V súvislosti s rozhodnutím v kauze Slayer bol vynesený aj zaujímavý komentár: „Hudba nie je tým, prečo bola Elyse Pahler zavraždená. Bola zavraždená preto, lebo Joe Fiorella (jeden z trojice odsúdených, pozn.) bol posadnutý jej osobou a jej zavraždením.“ S tým sa absolútne stotožňujem.