metalblog

R.I.P. 1987 – 2007 (Koniec medzigalaktického karnevalu šialenstva) 

Tento článok je vyjadrením pocty kapele, ktorá spomedzi množstva ostatných hudobných zoskupení vynikala nielen svojou hudobnou originalitou, invenciou, progresivitou a vnášaním kozmických prvkov do svojich kompozícií, ale aj svojim vonkajším výrazom, ktorý by sa dal charakterizovať ako karneval odohrávajúci sa v chaose. Tomu zodpovedala aj koncertná prezentácia sa kapely – jednotliví členovia hrávali na hudobných nástrojoch s absurdnými karnevalovými škraboškami, príp. boli odetí do nezvyčajných rób. Išlo o prezentáciu, ktorá ako keby mala reflektovať intergalaktický blázinec nášho sveta. Blázinec, v ktorom napriek tomu, že každý z nás je iný, každý plní svoju osobitnú úlohu a tým má podiel na tom, že existencia ľudstva nie je len fádnym a nezaujímavým pojmom. Tou kapelou bola kapela s názvom ARCTURUS. Kapela, ktorá napriek svojmu zániku bude na pomyselnom metalovom nebi svietiť ešte dlho. Rovnako ako najjasnejšia hviezda v súhvezdí Pastier, ktorej meno niesla.

Počiatky kapely možno nájsť v roku 1987, kedy Nóri Steinar Johnsen (Sverd), Jan Axel Blomberg (Hellhammer) a Marius Vold sformovali zoskupenie s názvom Mortem. Toto zoskupenie ešte nepredstavovalo typický zvuk kapely, orientovalo sa viac-menej na klasický death metal. V roku 1990 však došlo k zmene názvu (Arcturus) a tiež aj k zmene zvuku – kapela sa začala orientovať na netradične poňatý black metal. To možno počuť už na ich prvom albume s názvom Aspera Hiems Symfonia, ktorý síce ešte obsahoval pre black metal typické vokály, avšak bol tu už badať výrazný odklon od primitívnych black metalových melódií. Prelom nastal až v roku 1997, keď kapela vydala album La Masquerade Infernale. Až ním došlo k vytvoreniu tradičného arcturovského soundu vyznačujúceho sa prelínaním metalových a nemetalových prvkov, čistými vokálmi, náhlymi zmenami štruktúry skladieb ako aj stopami po absurdite tohto univerza a po všadeprítomnom chaose. Týmto albumom kapela vytvorila svoj unikátny, chaoticko-melodický zvuk, ktorý ovplyvnil veľké množstvo iných avantgardne orientovaných kapiel. Na prvé počutie sa môže zdať, že je album absolútne nezmyselný, až šialený, avšak hlbším ponorením sa do melódií a atmosféry bude poslucháč obdarený hudobným zážitkom, na ktorý dlho nezabudne. Tento zvuk bol vybrúsený do dokonalosti na treťom štúdiovom počine s názvom The Sham Mirrors. Na ňom kapela definitívne potvrdila, že má talent skladať atypicky štruktúrované hudobné kompozície, avšak čo je dôležitejšie, nie na úkor úplného vybočenia zo žánru, ale so zachovaním metalovej dynamiky a energie. Posledným albumom, ktorý kapela vydala, je album s názvom Sideshow Symphonies. Ide o album, ktorý upriami pozornosť poslucháča hneď od prvých magických momentov úvodnej skladby a vezme ho na cestu naprieč celým vesmírom. Je pozoruhodné, ako dokážu vokalistove operetické vokály v kombinácii s divnými, až surrealistickými textami mraziť na chrbte. Je veľkou škodou, že tento album bol posledným, ktorý kapela natočila. Potenciál, ktorý v sebe niesla, nebol ešte zďaleka vyčerpaný...

Await the coming storm. Behold the sign in the sun.
Chaos upon us spawn! The arrows of time pinpoints us all.
Oh, well the maddening laughter growing louder with the memories.
Atoms like incense rising, like a thousand candles all blown out
at once.
Fear tangled with despair.This ghastly symphony of malice breaks it.
The spirit sails out on waters. An intergalactic sea of sorrow.
Solemn oblivion with thee.

- The Chaos Path / La Masquerade Infernale  -