Sopranovci: Keď zomriete, všetko okolo vás sa náhle ponorí do tmy
V nedeľu, 10. júna 2007 sa skončilo vysielanie seriálu Sopranovci (The Sopranos). Seriálu, ktorý sa ihneď po svojom uvedení na obrazovky zaradil medzi najúspešnejšie seriály všetkých čias. Tento seriál realisticky zachytával spôsoby fungovania americkej mafiánskej organizácie pôsobiacej v meste New Jersey, na čele ktorej stál boss menom Tony Soprano. Seriál zobrazoval každodenné problémy, ktorým čelia príslušníci tejto zločineckej skupiny (napr. vzájomné súperenie konkurenčných mafiánskych organizácií, snaha FBI o získanie dôkazov vzťahujúcich sa na páchanie trestnej činnosti a následné rozbitie tejto skupiny a postavenie jej členov pred súd, iné s tým súvisiace problémy). Čo však robilo tento seriál výnimočným, bolo to, že nevykresľoval jednotlivé postavy čiernobielo, ale práve naopak – každá postava mala svoj osobný život a svoje osobné problémy, ktoré mnohokrát nesúviseli s ich príslušnosťou k zločineckej skupine. Veľkú časť tohto seriálu tvorilo preto samotné zachytenie osobného života veľkého šéfa newjerseyovského podsvetia – Tonyho Soprana. Už od prvej časti sme mali možnosť sledovať jeho psychické problémy diagnostikované jeho vlastnou psychologičkou ako tzv. záchvaty úzkosti. Rovnako seriál poukázal na amorálny život spojený s účasťou v tejto kriminálnej organizácii a jeho vplyv na osobné a rodinné vzťahy (napr. podvádzanie vlastných manželiek s ruskými prostitútkami a následný rozpad vzťahov a ich negatívne dôsledky na výchovu detí). Každým dielom sa divák ponáral hlbšie a hlbšie do prostredia, v ktorom žili členovia tejto mafiánskej organizácie a bez toho, aby bol priamo a explicitne režisérom donútený k okamžitému morálnemu odsúdeniu členov mafie, vytváral priestor na pochopenie jednotlivých súvislostí a dôvodov ich začlenenia sa do kriminálneho prostredia. Za týmto účelom režisér David Chase častokrát využíval retrospektívne pohľady do minulosti, ktoré mali lepšie osvetliť dôvody súčasného správania sa členov mafie. Rovnako sa režisér snažil aj ukázať pozitívne stránky týchto ľudí (nič si však netreba nahovárať – tých bolo dosť málo) a brať ich ako ľudí s bežnými radosťami a starosťami (výchova potomstva, problémy vo vzťahoch detí k rodičom, obmedzenia vyplývajúce z rozdielnosti farby pleti, sexuálnej orientácie, strach z terorizmu).
Seriál skončil. Pre nejedneho diváka sledujúceho túto fenomenálnu, brilantne napísanú ságu bossa dvoch rodín (tej skutočnej i zákonom zakázanej) od samotného počiatku jej ukončenie môže pôsobiť ako keby odchádzala návšteva, ktorá s ním bývala dlho rokov a ktorú si obľúbil ako členov vlastnej rodiny. Buďme však radi, že seriál skončil so cťou a bez toho, aby sa ubral do nekonečného zamotávania sa vo svojom vlastnom deji. V najlepšom treba prestať. A to vedel aj samotný režisér David Chase.
Vďaka za skvelý seriál!
Komentáre